História obce

Najstaršia písomná správa o obci pochádza z  roku 1329 /utraque Libaha/. Neskôr sa volala Liboha, Lubicha, Lybika, od roku 1808 Libichava, po maďarsky Libaka.

Administratívne členenie

V časnom stredoveku patrilo územie Suchej doliny do Trenčianskej stolice.  Od 13. stor.- do roku 1928 bolo súčasťou Nitrianskej stolice – okres Topoľčany/, 1872-1922 okres Žabokreky nad Nitrou,  1928-1945 bol región súčasťou okresu Bánovce nad Bebravou. Po obnovení župného zriadenia  okres sa  zaradil do Trenčianskej župy. V rokoch 1945-1960  patrila obec do Nitrianskeho kraja, potom do okresu Topoľčany a do Západoslovenského kraja. Od roku 1997 je obec súčasťou okresu Bánovce nad Bebravou a Trenčianskeho kraja.

Pravek

Najstaršie archeologické nálezy dokladujú osídlenie už v mladšej dobe kamennej, neolit. Vtedy tu žil ľud tzv. lengyelskej kultúry, čo dokladujú  nálezy črepov z hrubej keramiky pri melioračných prácach a nález fragmentu hladenej kamennej sekerky.

Existenciu osídlenia v mladšej dobe bronzovej 1300-750 pr. Kr. dokladujú sídliská a pohrebiská lužickej kultúry /spaľovanie mŕtvych, popol sa spolu s pohrebnými predmetmi ukladal do urien a spolu sa kládli do hrobov s mohylovými násypmi/. Takéto pohrebisko bolo objavené a preskúmané na návrší Chrástky v katastri obce Veľké Hoste archeológom Jozefom Porubským . Od tohto obdobia je kataster obce a jej okolie trvale osídlené až do dnes, svedčia o tom nálezy  z halštatského a laténskeho obdobia.

Stredovek

V lokalite Chrástky bol objavený aj slovanský mohylník s popolnicovými a kostrovými hrobmi.  Nepochybne silnou motiváciou pre prenikanie osídlenia k hornému toku Liviny  boli povrchové náleziská zlata. S čím súviselo aj osídlenie Slovanmi v období Veľkomoravskej ríše.  Keramika z 9.-10. stor. sa našla aj v Libichave pri kopaní základov a dokonca sa narazilo aj na pozostatok keramickej pece. V ťažbe zlata sa pokračovalo z iniciatívy vtedajších vlastníkov doliny rodiny Hunt-Poznanovcov. Rod sídlil na Malej  Hradnej a rezidenciou ich príbuzných sa stal hrádok nad Šišovom. Neskôr bola časť regiónu Suchej doliny pripojená k hradnému panstvu v Topoľčanoch, čím sa dostala do kráľovských rúk. Počas vlády Anjouovcov v Uhorsku v 14.-15. došlo k rozširovaniu poľnohospodárskej pôdy a naďalej pokračovala ťažba zlata  ryžovaním, ale objavujú sa aj pokusy s hlbinným dolovaním. Keďže výnosy zlata stále klesali musela sa časť obyvateľstva preorientovať na poľnohospodárstvo. V roku 1390 kráľ daroval panstvo Frankovi a Šimonovi zo Sečian.

V roku 1431 tiahli Ponitrím husitské vojská, usadili sa aj v Topoľčanoch a od obyvateľstva vyberali holdovacie poplatky. Panstvo z rúk husitov vykúpil Peter Čech z Levíc.. V roku 1458 sa výlučným majiteľom panstva stal Michal Orság, ktorý už predtým získal od kráľa Ladislava Pohrobka darovaciu listinu. 

Novovek

Po vymretí Jagelovcov po meči, nasledovala dlhá krvavá vojna o uhorskú korunu medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom Habsburským. Kraj na Ponitrí trpel  vojenskými výpravami oboch sokov,  ale aj nájazdmi  Turkov, ktorí v roku 1530 prenikli až k Prievidzi. Začala sa  vyberať mimoriadna daň na udržiavanie vojska, vymeriavala sa z porty . V roku 1536 boli v Libichave 4 zdaniteľné porty. Pre príklad v Šišove boli 2, vo Veľkých Hostiach 6. Koncom 16. stor. bolo v obci napočítaných 8 domov, keď počítame, že v každom žilo priemerne 5 ľudí, mohla mať obec v tej dobe 40 obyvateľov.  V roku 1664 sa do tureckých daňových zoznamov dostala aj Suchá dolina, v roku 1685 boli Nové  Zámky oslobodené a poplatnosť všetkých obcí Turkom prestala.

V roku 1769 bolo na Libichave 12 roľníckych usadlostí a jeden mlyn. V roku 1784-1787 mala Libichava 124 obyvateľov. 1862 bývalo na Libichave 9 rodín a žili  tu aj 2 židovské rodiny.

Okolo roku 1820 bol v obci vybudovaný hospodársky majer a malý kaštieľ, ako sídlo správcu majetku. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom ako samostatne hospodáriaci roľníci, bíreši na veľkostatku  Libichava, lesní robotníci, furmani dreva v pohorí Inovca a skla zo sklární v Starej Hute a na  Kulháni. Posledným majiteľom veľkostatku  bola E. Andreánska zo Žabokriek, ktorá bola bezdetná a odkázala  majer rímsko-katolíckej cirkvi. Tá ho dala do árendy šišovskému statkárovi Ernestovi Leidefrostovi a od roku 1939 skupine piatich gazdov z obce. Po roku 1945 bol veľkostatok rozdelený drobným roľníkom. V roku 1951 vzniklo v obci JRD, ktoré sa stalo v roku 1959 základom hospodárstva štátnych majetkov s pričlenenými družstvami v Šišove a Veľkých Hostiach. Dnes sa činnosťou v bývalom ŠM zaoberá  firma MVL Agro.

Vypuknutie 1. sv. vojny roku 1914 vážne zasiahlo do života domáceho obyvateľstva. Značná časť mladých i starších mužov musela odísť na front.

vojak Matúš Darmo s manželkou,  pred odchodom na ruský front ako vojak rakúsko-uhorskej armády v roku 1915.

Po vojne došlo k vzniku 1. Československej republiky, čo malo za následok rozvoj vzdelanostného a kultúrneho života obyvateľov. Po 1. sv. vojne bieda a nezamestnanosť vyvolávali vlnu vysťahovalectva, občanov neuspokojila ani pozemková reforma a hlad po pôde sa ešte prehlboval.  V roku 1921-1923 v Libichave žiadali robotníci parcelizáciu veľkostatku.  V roku 1938 bolo hospodárskym úspechom založenie úverového peňažného družstva v Šišove, ktorého členmi sa stali aj občania Libichavy, toto družstvo prosperovalo až do roku 1953.

V období Slovenského štátu v roku 1939 žilo v obci už 37 rodín, v malej obci kde nebola ani škola, ani kostol a spočiatku ani obchod a krčma. V roku 1941 bola obec elektrifikovaná. Bola zakázaná komunistická a sociálnodemokratická strana a v obciach začali vznikať organizácie Hlinkovej gardy a Hlinkovej mládeže. V regióne podľa dostupných informácii nedošlo k pogromom na  židovskej menšinu, Židom boli odobraté majetky a stratili občianske aj ľudské práva. V období príprav SNP bola obec v zázemí oddielov  partizánskeho zväzku Jána Žižku, kpt. Žalmana a B. Chmeľnického.  Obec sa dostala do blízkosti frontovej línie, ktorá cez Zlaté Moravce, Veľké Uherce a Skýcov postupovala z údolia Hrona. Nemci opustili región 3. apríla pred postupujúcimi vojskami červenej a rumunskej armády.

V  roku 1947 bola zavedená autobusová linka v smere na Bánovce and Bebravou a v roku 1948 na Topoľčany. V roku 1948 došlo ku komunistickému prevratu, nasledujúce obdobie bolo charakteristické zakladaním MNV a verbovaním roľníkov do JRD. Zmena režimu nastala až v roku 1989. V roku  1991 sa obec Libichava stala samostatnou obcou / dovtedy bola  časťou obce Veľké Hoste/. Občania si za starostu zvolili Teodora Brachu, ktorý túto funkciu vykonával až do roku 1994, kedy bol za starostu zvolený Ing. Dušan Darmo, ktorý túto funkciu vykonáva do dnes.